Zomrel akademický maliar Miroslav Cipár, mal 86 rokov

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať.

Jeho otec Štefan Cipár ako jediný z dvadsiatich ľudí prežil vďaka náhode hromadnú popravu 20. apríla 1945, keď ustupujúci nacisti zlikvidovali celú skupinu miestnych obyvateľov (ide o známu Semetešskú tragédiu). Demokraticky zmýšľajúci rodičia boli vystavení nátlaku aj po nástupe komunistického režimu.

Po maturite na žilinskom gymnáziu Miroslav Cipár študoval v rokoch 1953-1955 slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Lehotského.

Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1955-1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.

Erudovanosť a skúsenosti získal v rokoch 1971-1972 v indickom Novom Dillí v Children's Book Institut. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. V roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických.

Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), či Trienále insitného umenia.

Významnú úlohu zohral Miroslav Cipár aj v Novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.

V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie.

Foto: TASR/Martin Baumann

Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami. Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám – spomenúť možno napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej.

Bol tiež tvorcom značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich vytvoril viac ako 200, medzi inými aj logo Kysuckej galérie.

"Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete," povedal o svojej tvorbe Miroslav Cipár.

Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, Zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku. Za Ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB '73 a BIB '77. Zlatou medailou na IBA Lipsko v roku 1982 bola s jeho ilustráciami ocenená kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka.

Foto: TASR/Tomáš Halász

Od roku 1979 bol Miroslav Cipár nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov.